Za nás okúsil smrť

„milosťou Božou za každého okúsil smrť“ Židom 2,9

Za nás okúsil smrť

     Pán Ježiš Kristus milosťou Božou za každého z nás okúsil smrť. Jedná sa tu o mnoho viac ako o to, že Pán Ježiš skrze umučenie a ukrižovanie zomrel na kríži, hoci už toto znamenalo nepredstaviteľné utrpenie. Pán Ježiš okúsil smrť, ktorá je odplatou za hriech – ale nie za nejaký Svoj, pretože On „neučinil hriechu, ani sa nenašla v jeho ústach lesť“ (1P 2,22), ale za hriech sveta, za hriech môj a tvoj. Preto On bol jediný, ktorý túto smrť mohol okúsiť bez toho, že by ňou zostal držaný. To však neznamená, že ju neokúsil v plnej miere. Pán Ježiš Kristus niesol plnú odplatu za hriech - neriedený kalich spravodlivého Božieho hnevu a súdu nad hriechom. Pánovo zvolanie z kríža „Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil!“ (Mk 15,34) je svedectvom o najväčšom utrpení, aké pre hriech môže byť – byť opustený od Boha.

     Pán Ježiš Kristus mal s Bohom Otcom vždy to najužšie obecenstvo, aké len môže byť, úplnej jednoty, lásky. Keď sa už ale blížil čas, že mal byť za nás učinený hriechom (2K 5,21) a toto obecenstvo malo byť „zahalené tmou“, v smrteľnej úzkosti sa modlil, až pot stekal na zem ako kvapky krvi. Kto z nás hriešnikov by toto mohol pochopiť, akú úzkosť Pán Ježiš prežíval, keď sme takéto čisté obecenstvo s Bohom nikdy nemali? Naša ľudská prirodzenosť je v dôsledku pádu do hriechu taká skazená, že sa nám hriech vôbec nezdá až taký hrozný, aký v skutočnosti je. Ani si dostatočne neuvedomujeme následok hriechu, ani čo to znamená postaviť sa v hriechu pred svätého a spravodlivého Boha. Nikto z nás nebol pre hriech v takej úzkosti, že by sa potil krvou. Ó, ako sme len klamaní, že hriech nie je až taký zlý. Len pohliadnime na kríž, tam bola odkrytá hrôza hriechu a odhalený jeho následok. Pre jeho odstránenie musela byť prinesená najvyššia obeť - Kristus „zjavil sa raz navždy na odstránenie hriechu svojou obeťou.“ (Žd 9,26)

     Keď si uvedomíme, kto na tom kríži to okúša smrť, hneď nám je zjavená vážnosť hriechu. Krv bezvadného a nepoškvrneného Baránka, Krista, to je privysoké výkupné. Keby nebolo Jeho zástupnej obeti za nás – beda nám! Pretože čo On pre náš hriech okúsil, to by pre nás hriešnikov bolo večným údelom. Smrť by na nás mala plné právo a my by sme poniesli večnú odplatu, „večné zahynutie, preč od tvári Pánovej“ (2Te 1,9). Aká hrôza čo i len na to pomyslieť, byť na večné veky odlúčený od Boha, od Jeho prítomnosti, od Jeho dobroty, od Jeho požehnania, od Jeho lásky!

     Vďaka Bohu, že úvodný verš hovorí o milosti Božej, že ňou Pán Ježiš Kristus okúsil smrť za nás. Je to len milosť Božia, čo nám je v Kristovej obeti darované. Teraz nikto, kto vo viere pohliadne na Jeho zástupnú obeť, už nikdy pre svoje hriechy nepríde na súd, nikto pre ne nepodstúpi páľu Božieho hnevu, nikto pre ne nebude naveky odlúčený preč od tvári Pánovej. Veriaci v Pána Ježiša Krista už nikdy nebudú musieť vyrieknuť tie hrozné slová: „Môj Bože, prečo si ma opustil!?“ Naopak, už nikdy nebudú odlúčení od lásky Kristovej a v ich srdciach sa neprestanú ozývať slová vďaky naproti svojmu Bohu: „Hallelujah, On okúsil smrť za nás!“

     Milý čitateľ, ak ešte stále hynieš vo svojich previneniach a hriechoch, pohliadni na veľkosť Božej milosti - Pán Ježiš Kristus okúsil smrť aj za teba! „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený“. (Sk 16,31)

späť na Zamyslenia